Bratislava
13. apríla (TASR) - Dva roky po tom, ako komunisti prevzali vo februári
1948 moc, sa začali v bývalom Československu akcie zamerané na
likvidáciu mužských a ženských kláštorov. V stredu 13. apríla uplynie 73
rokov od Akcie K (kláštory), ktorou sa komunistická moc zamerala na
likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Zo zákona
Národnej rady (NR) SR č. 241 z roku 1993 je 13. apríl pamätným dňom a
pripomína sa ako Deň nespravodlivo stíhaných.
Akcii K, známej aj pod názvom Barbarská noc, predchádzalo ultimátum
ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s
rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev
vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov
spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov
odsúdených za údajnú protištátnu činnosť.
Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa konal v Prahe aj vykonštruovaný
proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli
deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého
odsúdili na doživotie.
Akciu K napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany
Československa (KSČ) vo februári 1950 v takom rozsahu, že patrila k
najrazantnejším nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. V
noci z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli príslušníci národnej bezpečnosti,
ľudových milícií, Štátnej bezpečnosti (ŠtB) niekde aj za asistencie
armády do 56 mužských kláštorov v celom Československu. Rehoľníkov
následne v autobusoch a na nákladných autách zvážali do takzvaných
sústreďovacích kláštorov.
Po tejto akcii sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v
rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma
zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí
žijúcich v 76 kláštoroch.
Slovenských rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes
Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v
takzvaných sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych
väznici. Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených
prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.
Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam nasledovala
aj Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k
násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili
do 16 sústreďovacích kláštorov.
Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej
prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad,
podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však
priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.
0